Čím viac informácií o útoku v Paríži sa objavuje, tým vzniká viac otáznikov nad týmto útokom. Len niektoré: Ulica na ktorej sídli Charlie Hebdo je doslova prešpikovaná kamerovým systémom a ak si napríklad chcete zapáliť cigaretu revolverovým zapaľovačom, v okamihu sú u vás policajti. Redakcia už roky pracuje v akomsi vojenskom položení. To je jedna vec. Ďalšie obrázky, ako terorista zabíja policajta, sklon zbrane je zvláštny, počas streľby vidieť troška dymu, ale pri takomto výstrele by sa jednoducho hlava obete rozpoltila, pričom na asfalte niet ani stopy po krvi. Zomrel snáď policajt od strachu...?
Tehla na hlave
Naozaj, Západ nie je pripravený na veľkú zrážku 21. storočia. Žije ako keby v minulom storočí, kde sa hralo s raketami, tankami, letectvom, flotilami a systémom PRO. Odpoveďou sú atentáty na električky, autobusy, vlaky, čo je samozrejme lacnejšie, ale ako vidno efektívnejšie. A zároveň veľké demonštrácie proti ním. No ale veď to presne hrá na ruku teroristom, nechcem nikoho strašiť, ale keď sa v takýchto mnohotisícových demonštráciách objaví nejaký terorista s batohom, dôsledky môžu byť katastrofálne. Nechcem urážať normálnych a slušných moslimov, ale treba si postaviť otázku kto „vykŕmil“ toto strašné zviera, myslím tých radikálnych moslimov, ktoré sa riadia heslom „svoj alebo cudzí“ (moslim alebo neverec). A kto toto strašné zviera ešte aj dráždi? A tu sa musíme pozrieť do minulého storočia, Afganistanom začínajúc, cez Irak, Líbyu a Sýriou končiac. „Výnimočnosť“ tzv. demokracie zbiera svoje plody takmer po celom svete.
Ale neprestáva dráždiť ani to strašné zviera, ale ani toho medveďa. A všetko to, ako keby smerovalo k výročiu víťazstva nad fašizmom, ktoré treba podpíliť, zneuctiť akýmkoľvek spôsobom. Už sa objavujú na internete koláže nie o oslobodenom Nemecku od Hitlera ale „znásilňovanom Nemecku“, teda údajnom znásilňovaní nemeckých žien a dievčat Červenou armádou, hoci na druhej strane v USA vyšla kniha istej autorky, ktorá píše o tom, že americkým vojakom o Francúzsku, po operácii Normadia-Nemen neušla ani jedna čo nosila sukňu. Samozrejme, autori sú anonymní, ale aj francúzski karikaturisti publikovali svoje „cennosti“ pod pseudonymom.
Nechcem, aby sa to ponášalo na Fučíka, ale treba povedať, ľudia, buďte ostražití, v tejto demokracii ani neviete, kde vám spadne tehla na hlavu.
